— Ak s Milanom zostaneš, na Vianoce neprídeme — povedala dcéra.
Eva cítila, ako sa jej podlomili kolená. Mala 58 rokov a po smrti manžela žila sama v Banskej Bystrici. Deti odišli za prácou do Bratislavy a Žiliny. Volali jej, ale ich rozhovory boli čoraz kratšie.
Milana spoznala počas liečebného pobytu v Sliači. Bol vdovec, bývalý učiteľ a človek, pri ktorom sa po rokoch cítila pokojne. Nosil jej knihy, sprevádzal ju k lekárovi a každé ráno jej posielal krátku správu.
Deti ho však odmietali.
— Určite mu ide o dom — tvrdil syn.
Eva sa preto s Milanom stretávala potajomky. Jedného dňa jej povedal:
— Láska by nemala vyzerať ako previnenie.
Krátko pred Vianocami Eva spadla na zľadovatenom chodníku. Milan ju odviezol do nemocnice, potom jej doma varil a prikladal drevo do pece. Deti prišli až po troch dňoch.
Našli ho, ako v kuchyni pripravuje kapustnicu.
— Nechcem dom vašej mamy — povedal. — Mám vlastný byt aj dôchodok. Chcem iba, aby mala vedľa seba niekoho, keď vy nemôžete prísť.
Eva sa postavila medzi nich.
— Celý život som bola matkou. Teraz chcem byť znovu aj ženou. Nežiadam vás, aby ste Milana milovali. Žiadam vás, aby ste rešpektovali mňa.
Na Štedrý večer niekto zaklopal. Za dverami stáli obe deti s vnúčatami. Dcéra podala Milanovi balíček.
— Mama sa už dlho neusmievala tak ako teraz — priznala.
Má žena právo vybrať si vlastné šťastie, aj keď s tým jej deti nesúhlasia?
