HE
0208
היא בת חמישים ושבע? שתגיד תודה שנשאר לה תפקיד
אם מישהו היה מקליט את השיחה שלי עם בועז באותו בוקר, לא הייתי מאמינה שזה קרה באמת. הוא ישב מולי עם חליפה
MagistrUm
HE
0287
ביום ההולדת של חמותי היא הביאה אורחים לא רצויים – ואז גיליתי לבעלי למי באמת שייכת הדירה
אף פעם לא חשבתי שאגיע לרגע שבו אצטרך להראות מסמכי בעלות כדי להוכיח לאישה בת חמישים ושמונה שהבית שהיא
MagistrUm
HE
00
ביום ההולדת של חמותי היא הביאה אורחים לא רצויים – ואז גיליתי לבעלי למי באמת שייכת הדירה
אף פעם לא חשבתי שאגיע לרגע שבו אצטרך להראות מסמכי בעלות כדי להוכיח לאישה בת חמישים ושמונה שהבית שהיא
MagistrUm
PL
0507
Trzy walizki na środku pokoju
Wracałam z pracy później niż zwykle, bo na trasie z Poznania do Swarzędza znów stał sznur samochodów.
MagistrUm
HE
0685
הצעה שקטה
״תארזי דברים. גיל ואֲביגיל עוברים לפה,״ אמר אורן בשקט ששייך לאנשים שכבר חתמו על ההסכם עם עצמם.
MagistrUm
PT
0188
Aos 47 anos, minha mãe descobriu que estava grávida de uma menina. Meu pai ouviu a notícia e saiu de casa sem dizer uma palavra.
Ela ficou parada na porta da cozinha, com a mão apoiada no batente. O Tobby, nosso golden retriever
MagistrUm
SK
035
Sviečka na torte ešte nestačila dohorieť, keď mama Zuzana potichu položila vidličku vedľa taniera. Bolo to uprostred bežnej marcovej večere v našej kuchyni v Prešove, za oknom sa trepotali mokré konáre a digestor ticho hučal. Mala štyridsaťsedem a ja som videl, ako jej pulzuje žilka na krku, keď sa nadýchla a povedala to. Že bude mať dieťa. Dalšie. Moja sestra. Otec Marek na sekundu stuhol, potom odsunul stoličku, chytil bundu z vešiaka a bez slova vybehol na chodbu. Buchnutie dverí bolo suché a nepríjemné.
Sviečka na torte ešte nestačila dohorieť, keď mama Zuzana potichu položila vidličku vedľa taniera.
MagistrUm
DE
00
Der Tag, an dem Bruno die Fremden witterte
Bruno hob den Kopf, noch bevor der Wecker klingelte. Das war so, seit er denken konnte. Sein Platz war
MagistrUm
RO
0303
Gustul amar al cafelei reci
Alina trase tigaia de pe foc și se uită la ceas. Dragoș întârzia, cum se întâmpla de fiecare dată când
MagistrUm
DA
07
Jeg havde lige sat kaffekanden på bordet, da mor kom ind i køkkenet med en underlig mine. Hun var 47, skolelærer nede på H.C. Andersen Skolen i Odense, og det var ikke ligesom hende at se så… afbrudt ud.
„Jeg skal fortælle jer noget,” sagde hun og satte sig forsigtigt ned på køkkenbænken. Far tjekkede sin
MagistrUm