Keďže môj brat sa má stať otcom, musí mu pomôcť celá rodina. Je taký odhodlaný, že mu všetci niečo dlhujú. Áno, je preč!
Ja ešte nemám deti. To je dobre. Chcem žiť sama pre seba a postaviť sa na vlastné nohy. Neviem, prečo sa Peter rozhodol pre tento krok tak skoro. Zrejme len nedomyslel dôsledky.
Od detstva odo mňa rodičia vyžadovali viac ako od brata, lebo som staršia. Usilovnejšie sa učiť, viac pracovať, hľadať si lukratívnejšiu prácu. A môj brat cestoval z miesta na miesto a sťažoval sa rodičom. Peter nechcel študovať ani pracovať. Prečo by mal, keď to robili jeho rodičia?
Spočiatku som bratovi pomáhala. Dokonca som sa pokúsila zohnať Petrovi prácu u môjho priateľa. Ale on tam nechcel pracovať – nie je to kráľovské miesto.
Čoskoro si našiel prácu v nejakej kancelárii, kde sa síce nemusí tvrdo pracovať, ale plat je za babku. Oženil sa, narodilo sa mu dieťa, ale zostal u rodičov.
Dvaja darmožráči rodičom doslova zobrali posledný kúsok chleba. Otec si musel nájsť prácu navyše, lebo oni to jednoducho nezvládali. A bol rád, že sa dostal z domu, lebo tam bol skutočný blázinec.
Chvalabohu som už žila sama. Babička mi prenechala svoj byt. Mama sa mi snažila naznačiť, že Peter ten byt potrebuje viac, lebo má rodinu, ale ja som ju rýchlo usadila na jej miesto a dala som jej jasne najavo, že môj brat s touto nehnuteľnosťou nemá nič spoločné. Nenútila som ho, aby sa oženil a založil si rodinu. Je to muž, mal by sám rozhodovať o svojich bytových a finančných otázkach, a nie sedieť na krku rodičom.
Mama mi to dlho zazlievala. Niekedy ma však trápilo svedomie, a tak som im finančne pomohla. Čoskoro som si však všimla, že všetky moje tranže sa minuli na rôzne nezmysly, a zavrela obchod. Mohla som napríklad dať bratovi pár tisíc eur a jeho žena si za tie peniaze kúpila kozmetiku a krevety. Hovoríte, že nevyhnutnosť? Nech sedia na vode a chlebe.
Nedávno som matke kúpila moderný parný mop a všetky staré handry a pomôcky na upratovanie vyhodila, aby sa jej ľahšie upratovalo. Takto sa môj darček dostal k môjmu bratovi.
Keď mi brat oznámil, že sa mu čoskoro narodí dieťa, rodičia vzlykali od šťastia. Ale ako môžete byť šťastní, keď nemajú peniaze ani na plienky? Môj brat sa spamätal takmer tesne pred pôrodom a povedal mi:
– Chystala si sa k moru? Možno by si mohla cestu odložiť a pomôcť nám kúpiť všetko pre dieťa? Nedávno si bola na dovolenke, tento rok sa bez mora zaobídeš.
Naozaj som sa chystala k moru. Kúpila som si zájazd, mám letenky, dokonca som si zbalila kufor. Preto som sa nechystala nič rušiť. A ak si môj brat urobil dieťa, mal by sa oň postarať sám. Človek si musí nejako naplánovať život, premyslieť si veci, nie?
Nikdy by som sa nerozhodla mať dieťa, keby som nemala finančný vankúš. Prirodzene som brata odmietla. Keď sa to dozvedela moja mama, urobila takú scénu! Ako som mohla nepomôcť vlastnému bratovi? Ale čo to má spoločné so mnou? Nemusím ho nosiť na chrbte, je to dospelý muž.
Rodičia si spytujú svedomie a plačú, že môj brat to bez mojich peňazí nezvládne. Viete, môj synovec nebude mať ani kočík. Ja sa však výletu nevzdám a na túto chvíľu som čakala tak dlho.
Celkovo sme boli takí vystrašení, že teraz s mojimi rodičmi nekomunikujeme. Nezmením názor – idem na dovolenku, bodka. Mama a otec sa môžu vykašľať. Pevne dúfam, že čoskoro uvidia svetlo.
