Mária sa rozhodla, že si dá čaj, a postavila kanvicu na oheň. Neboli žiadni zákazníci, prečo si nedopriať prestávku, kým je čas?
Vyčistila koberce a interiér svojho nového auta značky Škoda. Ako mohla to auto tak zašpiniť! A to sa hovorí, že muži sa o svoje autá starajú. Vraj ich majú olizovať dočista. Existujú výnimky z tohto pravidla. Prídu aj ženy so psami, auto je bábika. Všetky sú čisté. Stačí vyleštiť a vyprať koberce. Niekedy utierajú okná. Sú to jej stálice. Popolník prázdny, poťahy sedadiel. Je to radosť.
Mnohí zákazníci autoumyvárne často žiadali Máriu, aby im vyčistila auto. Poďakovali sa jej extra prepitným. A zamestnanci jej závideli a zverovali jej aj tie najšpinavšie autá, ku ktorým sa nechceli ani priblížiť. Vonkajšie umývanie sa im páčilo viac. Hlavne nepracovať rukami.
Lenže Márii to bolo jedno. Prijímala veľké zákazky, lebo potrebovala peniaze. Jej manžel bol doma, nemal prácu, tak musela pracovať za všetkých. Niekto musí živiť rodinu a starať sa o deti. Bola unavená, ale zárobky sú stále. Jej manžel chce pracovať len vo svojej špecializácii. Veď má vyššie vzdelanie. Nemôže ísť pracovať ako údržbár.
Rozhodol sa zostať doma. Je podráždený, nervózny, stále sa sťažuje, hnevá sa. Ani sa neusmieva. Pracuje pre neho. Nakupuje potraviny, varí, upratuje. A jej manžel si môže jedlo ohrievať len sám. Nič iné.
Pravdepodobne sa necíti vinný, že rodinu nezabezpečuje on. Mária sa musí točiť ako veverička v kolese. Dalo by sa teda povedať, že pri práci odpočíva. Vo svojej izbe si natiahne nohy a premýšľa o svojom osude.
Chlapi väčšinou fajčili na lavičke, takže bola sama. Najviac zákazníkov bolo večer. Cez deň veľa zákazníkov nebolo. Šéfovia prichádzajú poobede, počítajú pokladnicu, pijú čaj. Muži sa s majiteľkou pofotili, urobili si výstup, vydrhli podlahy. Skrátka, všetci mali plné ruky práce. Mária mala na starosti účtovníctvo.
Šéf ju hneď vymenoval za nadriadenú. Bol rád, že preňho pracuje taká zodpovedná zamestnankyňa. Bola usilovná, klienti si ju vážili, delegovali na ňu ďalších ľudí a slovo fungovalo.
Mária je cenný zamestnanec. Práve kvôli nej riaditeľ uvažoval o rozšírení. Mária prišla s touto myšlienkou. Mohla by si tiež prať koberce. Mnohé autoumyvárne majú takúto službu. Okrem toho je vedľa prázdny pozemok. Mohli by sme ho vyčistiť a využiť. Dovezie sa tam sito, vyrovná sa to, aby to vyzeralo pekne.
Správca si ho prezrel. Za chvíľu sa to vráti. So Máriou na čele sa to všetko spojí. Bude schopná zorganizovať obchod. A bude lákať klientov na tie správne služby. Dámy stoja v rade na umývanie jej áut. Prečo im nevyprať koberce? Každý vie, aká je vo svojej práci dobrá.
Má vzhľad, ktorý jej dala príroda. Krásne, vlnité vlasy, upravené. Jej pleť je hladká, upravená, tvár má úhľadnú. Pracuje vo vlhkom prostredí, dobre sa jej darí. Nemala však čas sa o seba veľmi starať. Mala byť televíznou moderátorkou, nie umývačkou špinavých áut.
Kým diskutovali o obchode, šéf obdivoval krásu zamestnankyne. Videla jeho pozornosť, bola v rozpakoch, začervenala sa, ale pokračovala v rozhovore.
Mária bola na svoje deti hrdá. Hovorila o nich s nehou. Vyrástli hospodárne. O svojom manželovi však mlčala. Sedí doma a nič si z toho nerobí. Hoci mu šéf ponúkol prácu v jeho autoumyvárni. Tam je práce dosť. Lenže to nie je pre neho – potrebuje dobre platenú prácu. Považuje sa za kvalifikovaného zamestnanca. Ale jeho žena si schovala diplom účtovníčky, vzala do zubov handru a umýva autá. Deti boli jeden a polročné, aj keď bola na materskej dovolenke, pracovala na polovičný úväzok.
Bez praxe by ju v jej profesii nezamestnali. Ale ona sa vo svojom odbore dobre vyznala. Všetky papiere si vybavovala sama. Predkladala výkazy daňovému úradu. Vypočítala si všetky náklady na rozšírenie podnikania. Mala plán. Mohla byť účtovníčkou. Ale jej šéf ju nechcel pustiť.
Vyplácali jej dobrý plat, dokonca jej dávali aj prémie. Čokoľvek, aby si tú ženu udržal. Každý videl, aký ťažký bol jej život. Šéf nemal nikoho tak rád ako Máriu. Jeho rodina zomrela pred mnohými rokmi. Odvtedy žil sám. Dokonca ani s nikým nechodí. Vedie podnik. Kedysi sa stretával so svojimi priateľmi. Ale všetci sú rodinní príslušníci a on sa nudí. Tak sa začal pozerať na Máriu. Tá sa správala nedostupne. To, že je žena vydatá, šéfa privádzalo do rozpakov. Preto sa bál otvorene sa jej dvoriť.
Osud to však zariadil inak. Ona mužovi pomohla. Mária si vyvrtla nohu, on ju vzal do nemocnice a tam konštatoval prasklinu, dal sadru. Muž Máriu všade nosil so sebou. Vzal ju domov. Začali stúpať po schodoch a v byte našli nemú scénu: Máriin manžel v náručí susedovej milenky. Obaja sa tvárili nechápavo. Šéf sa otočil a vracal sa späť, jemne nesúc Máriu. Tá sa rozplakala.
‘ Nerozčuľujte sa, teraz prídu vaše dievčatá zo školy a pôjdeme ku mne. Všetko bude v poriadku.
